Esej Jána Johanidesa

 Finalisti Cena Jána Johanidesa:

 

Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom, Vydavateľstvo Dixit, s.r.o. 2016

Daniel Majling: Ruzká klazika, OZ Brak 2017

Ondrej Štefánik: Som Paula, Vydavateľstvo Tatran 2016

Richard Pupala: Čierny zošit, Marenčin PT 2017

Etela Farkašová: Scenár, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2017

Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa, Vydavateľstvo Slovart 2017

Jana Juráňová: Cudzie príbehy, Aspekt 2016

 

Finálová trojka mladého autora do  35 rokov

 

 

Esej Jána Johanidesa – 7. ročník

 

Súťaž Esej Jána Johanidesa vypisujú: Literárne informačné centrum v Bratislave, Mesto Šaľa a Mestská knižnica Jána Johanidesa v Šali. Spoluvypisovateľmi sú Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, Úrad Trnavského samosprávneho kraja, Záhorská knižnica v Senici, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a Malokarpatská knižnica v Pezinku.

 

Súťaž sa vyhlasuje dňa 15. decembra 2016. Termín uzávierky: 10. marec 2017. Na súťaži sa môže zúčastniť každý stredoškolák Nitrianskeho samosprávneho kraja a Trnavského samosprávneho kraja. Príspevky vyhodnotí porota zložená zo spisovateľov a odborných pracovníkov Literárneho informačného centra v Bratislave. Výsledky súťaže budú vyhlásené 26. apríla (streda) 2017 v kongresovej sieni Mestského úradu v Šali. Slávnostné odovzdávanie cien bude spojené s hodnotením ocenených prác.

 

Rozsah eseje je maximálne 3 normostrany, t. j. maximálne 5200 znakov vrátane medzier.

Mottami na napísanie esejí sú každoročne iné tri myšlienky Jána Johanidesa, z ktorých si každý zúčastnený vyberie jednu podľa vlastného uváženia.

Výsledky súťaže budú zverejnené na internetových stránkach vypisovateľov a spoluvypisovateľov súťaže, prípadne v školských časopisoch.

 

Tri myšlienky Jána Johanidesa pre Esej Jána Johanidesa 2017:

 

1. 1.      Každý je aspoň raz vinníkom.

(pomôcka: Obdoba tejto myšlienky má novozákonný obsah: kto je bez viny, nech prvý hodí kameň. Johanides  upozorňuje na to, že nikto z ľudí nie je absolútne nevinný.)

 

1. 2.      Vtom sa ukazovákom, nevedomky, zľahka dotkol akéhosi polozmrazeného kúska mäsa na mäsiarskom pulte, a zároveň znovu videl, ako vykladal tých mŕtvych z vagónov. Pocítil Mauthausen cez brušká prstov.

(pomôcka: Mauthausen bol koncentračný tábor  v Hornom Rakúsku (postavený roku 1940), neďaleko Linzu. Svoj román Slony v Mauthausene Johanides venoval Karolovi Stráňaiovi, ktorý ako jediný z otcovej rodiny prežil Mauthausen a svoju skúsenosť mu vyrozprával.)

 

1. 3.      Zaujímajú ma príčiny, ktoré spôsobujú premenu citov na pocity.

(pomôcka: Mnohí sme sa stretli s tým, ako sa hlboký cit, priateľstvo či iný medziľudský vzťah môžu zmeniť na rutinu, keď už si nemáme čo povedať. Johanidesa zaujíma ten zlom.)

 

Súťažné práce treba zaslať do 10. marca 2017 v elektronickej podobe na adresu: maria.fillova@litcentrum.sk

Každá esej musí byť označená nasledovne: Meno a priezvisko súťažiaceho, názov eseje, motto myšlienky Jána Johanidesa, ktorou bola inšpirovaná, vek a názov školy, vrátane adresy. 

 

Vyhodnotenie súťaže Estej Jána Johanidesa sa bude konať v Šali 26.apríla 2017 o 10,00 hod. v Mestskom kultúrnom stredisku v Šali. 

 

 

Finalisti Ceny Jána Johanidesa 2016

 

Literárna Cena Jána Johanidesa sa udeľuje za slovenskú pôvodnú prózu a esej vydanú v uplynulých dvoch rokoch. Cena má dve kategórie:

– Cena Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo s prihliadnutím na predchádzajúcu tvorbu navrhnutého autora a jej verejný ohlas (dotovaná sumou 1 500 €)

– Cena Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 35 rokov, ktoré vyšlo v rovnakom období (500 €).

Cenu Jána Johanidesa udeľujú jej vyhlasovatelia Mesto Šaľa, Literárne informačné centrum a Honorárny konzulát SR v Hesensku.

 

Tohtoročná porota v zložení Dana Hučková, Vladimír Petrík a Peter Michalovič vybrala v prvom kole

v kategórii za najlepšie prozaické dielo tieto knihy:

 

Balla: Veľká láska (KK Bagala, literarnyklub.sk 2015)

Jana Beňová: HoneymOon (Marenčin PT 2015)

Juraj Briškár: Sprievodca nezrozumiteľnosťou (Modrý Peter 2014)

Rudolf Dobiáš: Príbehy z prítmia (OZ Hlbiny 2014)

Márius Kopcsay: Jednouholník (KK Bagala, literarnyklub.sk 2014)

Peter Krištúfek: Ema a smrtihlav (Artforum 2014)

Rút Lichnerová: Hostina (Marenčin PT 2015)

Veronika Šikulová: Freska v dome (Literárne informačné centrum 2014)

Alta Vášová: Menoslov (Knižná edícia časopisu Fragment 2014)

Pavel Vilikovský: Letmý sneh (Slovart 2014)

 

 

V kategórii za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 35 rokov sú nominované knihy:

 

Peter Balko: Vtedy v Lošonci ((KK Bagala, literarnyklub.sk 2015)

Ján Púček: Uchom ihly (F.R.&G. 2015)

Katarína Džunková: Eupalinova láska (Slovenský literárny klub v ČR 2014)

 

Cieľom Ceny Jána Johanidesa je uctiť si pamiatku spisovateľa európskeho formátu a podporiť autorov, ktorí v súčasnosti rozvíjajú jeho odkaz a svojím dielom sa relevantne podieľajú na úspechoch súčasnej slovenskej literatúry. Víťazi obidvoch kategórií budú vyhlásení 19. apríla 2016 v Šali. Doterajšími laureátmi ceny boli Stanislav Rakús a Ivana Dobraková (2010), Dušan Dušek a Zuska Kepplová (2012) a Lajos Grendel a Ján Púček (2014).

www.litcentrum.sk

 

 

---

 

Cena Jána Johanidesa 2015

 

Hoci Lajos Grendel patrí k maďarsky píšucím autorom, žijúcich na Slovensku, jeho knihy mali a majú vplyv na súčasnú slovenskú literatúru. Grendela môžeme považovať za pozorného pozorovateľa nášho sveta a vo svojich knihách nielen píše o našom svete, ale zároveň aj robí jeho etickú reflexiu. Všíma si jemné pradivo medziľudských vzťahov, citlivo sa zamýšľa sa nad tradičnými hodnotami a jazykom literatúry artikuluje problémy existencie súčasného človeka.  V knihe Láska na diaľku sa Grendel opäť vracia k večnej téme spisovateľov, teda k téme vzťahov medzi mužom a ženou, pričom sa k nej vracia typicky grendelovským spôsobom. To znamená, že si všíma predovšetkým morálne hodnoty, bez ktorých by skutočná láska nemohla jestvovať.   

 

 Jana Juráňová – Nevybavená záležitosť (Aspekt 2013)

 

Individuálny príbeh mladej ženy zo starého portrétu je pre autorku východiskom k rozprávaniu prepájajúcom prítomnosť a minulosť (osud židovskej rodiny počas holokaustu), individuálne spomienky s kolektívnou pamäťou. Prostredníctvom prepojenia tragických príbehov žien s biblickými citátmi odkazuje na univerzálne platné hodnoty a zdôrazňuje aspekt humanity.

 

 Ivan Kolenič – Morálne pohodlie (Signum 2013)

 

Koleničova próza nám pripomenie, že ju písal básnik („lyrika nezaprieš“). Pozornosť čitateľa sa tu koncentruje do oblasti jazyka a predovšetkým štýlu, košato vrstvenému, pretekajúcemu obraznosťou, nesúcou sa na vlne duchovnosti a zmyslovosti zároveň. Próza kotviaca príbehovou stránkou kdesi v minulosti, čo je v tomto prípade len metafora, má i svoj etický náboj a sociálny rozmer.

 

 Maroš Krajňak – Informácia (Trio Publishing 2013)

 

Napriek strohému titulku ide tu znova o bohato štrukturované nazretie do literárne dlho obchádzaného kraja Rusínov, rozprestreného vo viacerých štátnych celkoch (autor mu dal názov Florinská monarchia). Rovnako ako v predošlých knihách Carpathia a Entropia autor objavuje miznúci svet pomocou rodovej skúsenosti, ale najmä magického nazerania pod jeho povrch. Osobitosť kraja vyjadrujú jednotlivé postavy, ktorých psychológia sa vyjaví v hraničných situáciách.

 

 Peter Krištúfek – Dom hluchého (Marenčin PT 2012)

 

Román situovaný na Slovensko od tridsiatych po deväťdesiate roky 20. storočia má napriek svojmu ukotveniu v dejinách istý nadčasový rozmer, ktorý súvisí s hľadaním motivácií a zmyslu prežitých udalostí a dejov. Tlak a striedanie politických režimov je v rozprávaní pozadím pre zachytenie individuálneho ľudského bytia človeka: základné piliere románovej výpovede sú minulosť – pamäť – ľudské vzťahy. Vrstevnatá kompozícia a materiálová šírka naznačujú rozšírenie autorovho písania.  

 

 Peter Macsovszky – Želáte si novú kúpeľňu? (Drewo a Srd 2012)

 

Peter Macsovszký predstavuje typ spisovateľa, ktorého tvorba osciluje na hranici medzi prózou a poéziou. Macsovszký kladie dôraz na literárnosť literatúry, to znamená, že literatúru považuje za hru so slovami, z ktorých je možné vybudovať zaujímavý svet, pretože v ňom sa môžu stať aj také udalosti, ktoré sú v našom aktuálne prežívanom svete nepredstaviteľné. Macsovszký zámerne pestuje kolážovitý spôsob písania, a to mu umožňuje vtiahnuť do hry prvky a udalosti, pochádzajúce z radikálne odlišných regiónov skutočnosti.

 

Pavol Rankov – Na druhej strane (Artforum 2013)

 

Pavol Rankov si za svoje pôsobenie na poli slovenskej literatúry stihol získať povesť brilantného autora poviedok. Tejto literárnej forme sa venuje aj v knihe Na druhej strane, ktorá obsahuje poviedky z dávnej minulosti a ďalekých krajín, ako aj poviedky zo súčasnosti. Rankov rád konštruuje spojenia medzi minulosťou a prítomnosťou, rád využíva rôzne žánre písania, rád spája zdanlivo nespojiteľné, pretože je presvedčený, že náš svet je oveľa zložitejší, než ako zdá, a ponúka priestor pre tvorbu aj takých interpretácií, ktoré prízvukujú prítomnosť tajomstva ako neodmysliteľnej súčasti sveta.

 

Veronika Šikulová – Diera do svetra (Slovart 2012)

 

Knižka na žánrovom pomedzí sa koncentruje na postrehy a drobné životné epizódy, aby cez fragmentárne pohľady v súhrne vypovedala o živote a o svete . Autorka v nej evokuje pocity a obrazy, aktuálne zažívané i minulé, sprítomňuje si blízkych ľudí, vracia sa k okamihom, ktoré s nimi prežila. Významným momentom je hra s jazykom a so slovom, hľadanie nových významov. Knihu okrem hravosti charakterizuje kolísanie medzi extrovertnou potrebou hovoriť o sebe a o svete a introvertným zahĺbením sa do vlastného melancholického prežívania sveta.

 

Milan Zelinka – Frajlenka Hollóška (Slovenský spisovateľ 2013)

 

Milan Zelinka pokračuje v oživovaní minulosti. Ak v predošlých troch knihách (Teta Anula, Rudenko, Pristaš) sa zameral na tých, ktorých poznal dôverne a zblízka, v knihe Frajlenka Hollóška vzdal hold zabudnutej vyšívačke, oceňovanej aj v zahraničí, no neznámej doma. V kompozične premyslenom príbehu, v ktorom sa rozprávač spovedá, vrátil sa do rokov mladosti a expresívnym jazykom vyjadril poéziu i prózu toho, čo bolo.

 

 V kategórii za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 35 rokov sú nominované knihy:

 

Václav Kostelanski – Chuť zabiť (KK Bagala 2013)

 

Protagonisti poviedok debutovej zbierky V. Kostelanskeho sú ľudia istým spôsobom vylúčení zo spoločnosti, ktorí sa pokúšajú o únik pred vlastnou minulosťou i prítomnosťou, no ich pokusy sú dopredu odsúdené na neúspech.  V poviedkach je silný prvok absurdity, ako súčasť ozvláštnenia, no tiež istá hravosť. 

 

 Ján Púček – Kameň v kameni (F.R. & G. 2012)

 

Ján Púček vstúpil do slovenskej literatúry zaujímavou knihou, ktorá prezrádza, že aj napriek nízkemu veku do literatúry vstúpil autor s vlastným idiolektom. Púček vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení a táto jeho profesia ovplyvnila aj jeho literárne písanie. Púček píše o svete, ktorého je súčasťou, ale píše tak, že si všíma tie detaily, ktoré buď nevidíme alebo prehliadame. Vďaka jeho pozorovateľskému talentu sa náš svet stáva bohatší o tú dimenziu, ktorá ho síce robí zaujímavejším, ale celkom určite nie prehľadnejším.

 

 Zuzana Šmatláková – Exit (KK Bagala 2013)

 

Slovom exit sa v debutovej zbierke Zuzany Šmatlákovej označuje túžba po zmene, túžba  nájsť východisko z každodennej reality a niekedy aj z reality vôbec. Poviedky charakterizuje úsilie o autentický výraz situácie úniku pred stereotypnosťou, no aj pred sebou samým, a tiež snaha o vecnosť podania.

 

 

Finalisti Ceny Jána Johanidesa 2014

 Literárna Cena Jána Johanidesa sa udeľuje za slovenskú pôvodnú prózu a esej vydanú v uplynulých dvoch rokoch. Cena má dve kategórie:

 

– Cena Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo s prihliadnutím na predchádzajúcu tvorbu navrhnutého autora a jej verejný ohlas (dotovaná sumou 1 500 €)

 

– Cena Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 35 rokov, ktoré vyšlo v rovnakom období (500 €).

 

Cenu Jána Johanidesa udeľujú jej vyhlasovatelia Mesto Šaľa, Literárne informačné centrum a Honorárny konzulát SR v Hesensku.

 

 Tohtoročná porota v zložení Dana Hučková, Vladimír Petrík a Peter Michalovič vybrala v prvom kole

 

v kategórii za najlepšie prozaické dielo tieto knihy:

 

 Etela Farkašová – Na rube plátna (Vydavateľstvo SSS 2013)

 

Lajos Grendel – Láska na diaľku (Kalligram 2013)

 

Jana Juráňová – Nevybavená záležitosť (Aspekt 2013)

 

Ivan Kolenič – Morálne pohodlie (Signum 2013)

 

Maroš Krajňak – Informácia (Trio Publishing 2013)

 

Peter Krištúfek – Dom hluchého (Marenčin PT 2012)

 

Peter Macsovszky – Želáte si novú kúpeľňu? (Drewo a Srd 2012)

 

Pavol Rankov – Na druhej strane (Artforum 2013)

 

Veronika Šikulová – Diera do svet(r)a (Slovart 2012)

 

Milan Zelinka – Frajlenka Hollóška (Slovenský spisovateľ 2013)

 

 V kategórii za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 35 rokov sú nominované knihy:

 

 Václav Kostelanski – Chuť zabiť (KK Bagala 2013)

 

Ján Púček – Kameň v kameni (F.R. & G. 2012)

 

Zuzana Šmatláková – Exit (KK Bagala 2013)

 

Cieľom Ceny Jána Johanidesa je uctiť si pamiatku spisovateľa európskeho formátu a podporiť autorov, ktorí v súčasnosti rozvíjajú jeho odkaz a svojím dielom sa relevantne podieľajú na úspechoch súčasnej slovenskej literatúry. Víťazi obidvoch kategórií budú vyhlásení 15. apríla 2014. Doterajšími laureátmi ceny boli Stanislav Rakús a Ivana Dobraková (2010) a Dušan Dušek a Zuska Kepplová (2012).

 

http://www.litcentrum.sk/cena_jana_johanidesa

Fotógaléria